Na krabici s drevenou železničnou dráhou, ktorú dostal syn na Vianoce, bola fotka: chlapček sa hraje, rodič asistuje, podáva koľajničky, ukladá vláčiky … prosto pohodička, veď smejúce sa dieťa to je paráda! Tak nejako som si predstavovala rodinnú idylku na dlhé večery. A aká bola realita prvého hrania s nimi? Asistent-tata koľajnice poskladal do “neželaného tvaru” ( ja som to chcel takto!!! – nepomohol argument, že nám chýba ešte jedna výhybka:-) ) a tak nasledoval plač meniaci sa na rev, koľajničky rozmetané po izbe … malý nahnevaný muž 😦 , našťastie o chvíľu prišla návšteva a na hnev z koľajníc rýchlo zabudol. Zažili ste podobnú situáciu? Poviete si, doma sa to ešte dá, ale vonku …
Príďte sa o tom porozprávať v pondelok do Brumika na 2ke. Vítaní sú všetci – mamky, ockovia aj starkí – tí najbližší, čo najviac ovplyvňujú ako svoje pocity dokážeme prežívať. Ale nebudeme rozprávať iba my, privítame medzi nami zaujímavého hosťa!
O tom ako bezpečne plávať v mori emócií nám príde porozprávať odborníčka, klinická psychologička, psychoterapeutka, súdna znalkyňa PhDr. Jana Čorejová. Reč bude o detských emóciách, ich prejavoch a správnom reagovaní na kritické situácie. Pani psychologička nám porozpráva o tom, že je doležité aby sme sa naučili rozpoznávať emócie, vedieť ich prijať a spracovať ich v sebe.
Plač je prvým komunikačným nástrojom bábätka, ono nás ním nechce vydierať.
Dieťa potrebuje cítiť, že jeho emócie sú dôležité a zároveň sa potrebuje naučiť prejavovať ich prijateľným spôsobom. Lebo nie emócie sú “zlé”, ale ich nekontrolované prejavy sú tým, čo nám najviac prekáža.
My dospeláci často svoje emócie nevieme “držať na uzde” (hlavne tie negatívne) … no od svojich detí to vyžadujeme! My si môžeme ponadávať, byť naštvaný aj celý deň, kričať či buchnúť dvermi… , no pre deti nemáme toľko pochopenia: “Neplač toľko, To nič nie je, Nevadí, Prestaň vyvádzať, veď si už veľká….” riadny paradox, že? Tak ako reagovať na detský hnev, plač a búchanie? Je to spôsob komunikácie, či spôsob ako dosiahnuť svojho ? Čo pomáha? Silno objať? Dohovoriť, presviedčať? Nevšímať si? Poslať “na trestnú lavicu” ? Odpútať pozornosť? Aj toto sa dozvieme v pondelok.
Pohľad na plačúce, búchajúce či na zem hádzajúce sa dieťa nie je celkom to, čo sme od rodičovstva očakávali.
Sme ovplyvnení generáciou, ktorá svoje pocity schováva a navonok sa tvári, že je všetko v poriadku. Pred deťmi schovávame svoje slabosti, staviame sa do pozície “dokonalý rodič” a aj tak sa cítime “pod psa” , sme v neistote ” či som dosť dobrý rodič a čo si pomyslia susedia, učiteľky…” a sme frustrovaní z toho, že sa nám nedarí všetko podľa našich predstáv. Naučme sa rozprávať o pocitoch medzi sebou i s deťmi, vnímať druhých s väčšou empatiou a predchádzať tak citovým zraneniam.
Prijmite naše pozvanie na zaujímavú besedu.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
KEDY: 29.10.2018 (pondelok)
ČAS: 10:00 -12:00 (od 9.15 budú k dispozícii Požičovne – Šatkáreň aj Hračkáreň, využijte ten čas na schádzanie a rannú kávičku s kamoškami 🙂 )
KDE: Brumik na Dvojke (Ul. Čsl. armády 29, Prešov – Sídlisko II, OC Centrál)
VSTUP: 3 Eurá (v cene sú režijné náklady, vstup do detského interiérového ihriska a občerstvenie pre návštevníkov); konzum – kávička či čaj a podobne, sa hradí samostatne vo vlastnej réžii).
Tešíme sa na vás na pondelkovej podporke!
Dobro+voľno(sť)+zadarmo = doborovoľník 🙂 taký novodobý hrdina. Nosíme deti v Prešove je skupina, ktorá funguje vďaka dobrovoľníckej činnosti. 
Nosíme deti v Prešove 